Milý Dominik!
Nikdy som Ti reálne nepísala list a teraz by mnohí povedali, že je to zbytočné.
Tak teda, uznávam, v nebi asi internet nemajú a už máš iné na robote, ako čítať maily o tom, že sa máš prihlásiť na ďalší kurz Mediálnej školy a doniesť úlohy. Podávaš si ruku s Dominikom Saviom a si jeden z don Boscových chalanov. Dávaš pozor na svoju rodinu, na priateľov a kamošov. A stavím sa, že sa usmievaš. Tak si Ťa pamätám.
Vždy, keď som prišla na omšu alebo sme sa len tak náhodou niekde stretli, tak si sa usmial. Pozdravil si sa a spýtal sa ma, ako sa mám. A dal si mi pocítiť, že Ťa zaujíma moja odpoveď.
Je to ťažšie než som si myslela. Asi pre všetkých. Ale tak...
Zbytočne písať. Tí, čo Ťa nepoznali, už Ťa spoznajú len z rozprávania a spomienok. A tí, ktorí Ťa poznali, na Teba nikdy nezabudnú.
A musel si nasledovať príklad svojho patróna, čo? Až do krajnosti...
Tak tam z hora na nás dohliadni...nech sme aj my schopní nasledovať a plniť Jeho vôľu...až do krajnosti.
Pozdravuj Nebeskú Matku, Otca a všetkých!
Dovidenia! (doslovne!)