Blahoslavení chudobní v duchu...a čistého srdca...

Autor: Alžbeta Hrušovská | 3.7.2013 o 11:23 | (upravené 3.7.2013 o 18:13) Karma článku: 9,83 | Prečítané:  428x

Už druhý týždeň dobrovoľníčim v medzinárodnom workcampe v Grottaferrate blízko Ríma. Svoj čas trávim hlavne v Casa Famiglia Milly e Memmo v komunite Capodarco. Každý deň sa stretávam s mentálne i telesne postihnutými. Sme tu, aby sme im pomáhali, no v skutočnosti sú to oni, ktorí pomáhajú nám. Vstúpiť do ich sveta a učiť sa jednoduchým pravidlám lásky.

Angelica, Gabrielle, Nicolas - Nicolas má 21 rokov a chce mať veľkú rodinu.Angelica, Gabrielle, Nicolas - Nicolas má 21 rokov a chce mať veľkú rodinu.

Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť...

Dostávam sa prvýkrát do kontaktu s ťažkou formou autizmu. Claudio, 27ročný mladý muž. Nerozpráva, mierne agresívny (neuvedomuje si svoju silu), napriek tomu mi dáva lekciu o šťastí. Po včerajšej chorobe raňajkujem svoj zvyčajný puding. Sadne si vedľa a očividne má naňho chuť. Navrhnem jeho asistentovi, že mu dám svoj - mám v zálohe ešte jeden na zajtrajšie raňajky. Poďakuje sa a mne je odmenou šťastný Claudiov úsmev, keď prehĺtal prvú lyžičku. Akú radosť môže mať niekto z jednoduchého pudingu!

Bol som smädný a dali ste mi piť...

Fabiola. Netrúfam si odhadnúť vek. Na vozíčku, mentálny postih, ale vníma. Rozpráva málo. Žije s mamou, ktorá má problémy so srdcom. Sama sa nenaje, nenapije, neprezlečie, proste nič. V spoločnosti však trochu ožíva. Reaguje aspoň na pokyny, napi sa, dvihni hlavu. Najprv som mala taký rešpekt, možno až strach, ako sa správať k takému človeku. Potom som však pochopila - ona potrebuje všetko niekoľkonásobne viac. Napiť sa jej môže trvať aj niekoľko minút. Nevedela som, ako to spraviť správne - pomohla mi Vanessa, ďalšia z ,,domácich". So slamkou to ide ľahšie.

Bol som pocestný a pritúlili ste ma...

Rozprávala som sa s Ylleniou. Je hlavou a srdcom domu. Mladá, má tuším len 26 rokov, trojročného syna, ktorý sa volá Saro a je práve v deviatom mesiaci tehotenstva. Malá Mia vraj môže prísť na svet v podstate hocikedy. No Yllenia je tu takmer každý deň. Každý z tých dospelých je akoby jej veľkým dieťaťom. Pýtala som sa, ako vlastne Casa Famiglia funguje. Ako sa vzdelávajú, čo robia. Odpovedala mi celkom jasne: ,,Máme to o čosi ťažšie ako inde. Všade delia ľudí podľa diagnóz a pracujú s nimi oddelene. My prijímame všetkých bez rozdielu. Ale funguje to."

Bol som nahý a priodeli ste ma...

Giuseppe a Gabrielle. 51 a 47 rokov. Žijú spolu v byte - niečo na štýl chráneného bývanie, striedajú sa pri nich dvaja asistenti. Pomáhajú im s oblečením, hygienou a bežnými vecami. Obaja sú nadmieru spokojní. Z rodiny im ostali len súrodenci - Giuseppe má staršiu sestru a Gabrielle staršieho brata. Keď sa ich pýtam na to, ako sú spokojní v novom byte - Gabrielle sa neprestáva usmievať a Giuseppe spustí prúd slov o tom, ako sa mu to páči.

Bol som chorý a navštívili ste ma...

Včera som to už nezvládla a skolila ma choroba. Musela som ostať celý deň v posteli, hoci práve robili moju obľúbenú činnosť v tomto zariadení - keramiku. Okrem mňa sú tu ešte tri dobrovoľníčky, z Anglicka a Južnej Kórey. Za celý deň som ich prosila o jedinú vec, aby mi kúpili vreckovky - nestalo sa, zabudli. Bolo im úplne jedno, že sa nevládzem pohnúť. Po obede sa však stala vec, ktorá výrazne zlepšila môj deň - ,,ragazzi" (nepáči sa mi názov postihnutí) sa na mňa celý deň pýtali a aj napriek tomu, že nemohli prísť do izby, predsa sa na chvíľu prepašovali, opýtali sa, ako sa mám a že nech sa rýchlo vyliečim a budem s nimi aj zajtra.

Bol som vo väzení a prišli ste ku mne...

Don Franco, zakladateľ organizácie, dnes 82-ročný kňaz. Pred pár rokmi boli v Taliansku ,,ragazzi" zatváraní do ústavov bez rozdielu na stupeň postihnutia, ich vzdelávanie bolo na bode mrazu a integrácia na tom bola rovnako. Organizácia Capodarco sa zaslúžila o prijatie niekoľkých zákonov, ktoré umožńujú postihnutým vzdelávanie a integráciu. Založil niekoľko domov a teraz sa pokúša o tzv. stabilný dom, kde by mohli ,,ragazzi" bývať 24/7 a nie len prichádzať na pár hodín, ako je tomu teraz. Povedala by som, že je to svätec medzi nami. Nebojí sa snívať a realizuje aj sny tých, ktorých snívať nikto nenaučil.

 

O chvíľu sa môj pobyt tu skončí. Spomienky a skúsensoti však ostanú. Navždy v mojom srdci, moji ,,ragazzi" !

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Akcia proti Kiskovi je porovnateľná len s únosom mladého Kováča.

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: Politikov treba vyšetrovať citlivo

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii Peter Kovařík.

PRIMÁR

Keď mejkap podráždi. Problémy, ktoré vyvoláva kozmetika

Vyberte si kozmetiku, ktorá nepoškodí pleť.


Už ste čítali?