Prečo je v Neapole drahá poistka alebo prvýkrát v meste pod Vezuvom

Autor: Alžbeta Hrušovská | 12.5.2013 o 21:25 | (upravené 12.5.2013 o 21:37) Karma článku: 5,85 | Prečítané:  688x

V piatok ráno sme sa vydali na asi dva a pol hodinovú cestu z Ríma do Neapola. Talianske diaľnice sa veľmi nedajú s tými našimi porovnať, takže cesta bola úplne pokojná. Neviem, aká je najvyššia povolená rýchlosť na diaľnici, ale pre istotu som to ani vedieť nechcela – tých 140 – 150 km/h je naozaj celkom dosť.

Pri neapolskom zálive, v pozadí VezuvPri neapolskom zálive, v pozadí Vezuv

 

Do mestečka San Giorgio a Cremano sme dorazili okolo pol dvanástej. K obedu sa ani neschyľovalo, a tak som pár hodín strávila v centre pre mladých. Pomáhala som účastníkom projektu Mediterranean Diet s nejakými technickými vecami – strihanie videa alebo práca s fotkami, a popri tom som si robila nejaké zábery do filmu. Keď sa mi zdalo, že obed je už naozaj v nedohľadne, tak sa objavili lasagne. Pravé talianske. Páni, to vám bolo dobré (akurát že kultúra stolovania tu veľmi miesto nemala – nikto si nerobil ťažkú hlavu s omrvinkami a odpadkami...).

Okolo tretej som zistila, čo je to Circumvesuviana. Akýsi medzimestský vlak nás doviezol do centra Neapola a miestne ‘metro’ (ktoré ale metro vlastne nie je)je naozaj zážitok. Nie práve najčistejšie ulice mesta pod Vezuvom podporujú chaotický a neusporiadaný vzhľad celkovej oblasti. V malej uličke sa však skrýva veľmi pekné dielo – Opera don Calabrio. V priestoroch tohto domu budú v júni bývať dobrovoľníci, ktorých úlohou bude vyčistiť Piazza Bellini.

Nakoniec sme sa predsa dostali kvázi do centra. Na Piazza Bellini som si dala asi zatiaľ najdrahšie pivo v živote (malé pivo 3e – ja viem, normálna cena na centrum, ešte by som mala byť rada, ale predsa) a v úplne úplnom centre som ochutnala pravé neapolské sfogliatelle – zákusok z nejakého sladkého cesta plnený ricottou a sladkým kandizovaným ovocím. Celkom dobré, dovolím si tvrdiť, ale vraj najlepšie bývajú ráno s pohárom espressa alebo cappucina.

Len tak viac-menej naslepo sme skúmali uličky, ktoré mi niečím pripomínali New York. História mesta je naozaj úchvatná, no vychutnať si ju v dave ľudí je takmer nemožné. Trúbenie áut a motoriek sa mieša s rôznymi jazykmi a pripomína Babylon. Turista ale aj domáci musí tu byť vždy v strehu. Štvor či dvojkolesové tátoše sú rozhodne na koni a na cestách neexistujú žiadne pravidlá. Ako teda Neapolčania robia vodičák? Nedostanem odpoveď, lebo to vraj nikto nevie, ale čo vedia je to, že poistka – či už pre človeka alebo pre auto – je naozaj drahá. Havárie sú na dennom poriadku a napriek tomu sa divím, že ich (vzhľadom na štýl jazdy a premávku)je celkom málo.

Niekoľko hradov popri pobreží vytvára zaujímavý kontrast s modernými loďami a električkami. Večer sa vraciame do San Giorga pomerne unavení, no deň sa zďaleka neskončil. O deviatej sa ešte iba večeria a noc je ešte mladá – víno, hudba, rozhovory, to všetko vytvára príjemnú podvečernú atmosféru.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Vracajú sa deväťdesiate roky a prečo sa Danko drží ruskej letky

Akcia proti Kiskovi je porovnateľná len s únosom mladého Kováča.

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: Politikov treba vyšetrovať citlivo

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii Peter Kovařík.

PRIMÁR

Keď mejkap podráždi. Problémy, ktoré vyvoláva kozmetika

Vyberte si kozmetiku, ktorá nepoškodí pleť.


Už ste čítali?