Prečo je v Neapole drahá poistka alebo prvýkrát v meste pod Vezuvom

Autor: Alžbeta Hrušovská | 12.5.2013 o 21:25 | (upravené 12.5.2013 o 21:37) Karma článku: 5,85 | Prečítané:  660x

V piatok ráno sme sa vydali na asi dva a pol hodinovú cestu z Ríma do Neapola. Talianske diaľnice sa veľmi nedajú s tými našimi porovnať, takže cesta bola úplne pokojná. Neviem, aká je najvyššia povolená rýchlosť na diaľnici, ale pre istotu som to ani vedieť nechcela – tých 140 – 150 km/h je naozaj celkom dosť.

Pri neapolskom zálive, v pozadí VezuvPri neapolskom zálive, v pozadí Vezuv

 

Do mestečka San Giorgio a Cremano sme dorazili okolo pol dvanástej. K obedu sa ani neschyľovalo, a tak som pár hodín strávila v centre pre mladých. Pomáhala som účastníkom projektu Mediterranean Diet s nejakými technickými vecami – strihanie videa alebo práca s fotkami, a popri tom som si robila nejaké zábery do filmu. Keď sa mi zdalo, že obed je už naozaj v nedohľadne, tak sa objavili lasagne. Pravé talianske. Páni, to vám bolo dobré (akurát že kultúra stolovania tu veľmi miesto nemala – nikto si nerobil ťažkú hlavu s omrvinkami a odpadkami...).

Okolo tretej som zistila, čo je to Circumvesuviana. Akýsi medzimestský vlak nás doviezol do centra Neapola a miestne ‘metro’ (ktoré ale metro vlastne nie je)je naozaj zážitok. Nie práve najčistejšie ulice mesta pod Vezuvom podporujú chaotický a neusporiadaný vzhľad celkovej oblasti. V malej uličke sa však skrýva veľmi pekné dielo – Opera don Calabrio. V priestoroch tohto domu budú v júni bývať dobrovoľníci, ktorých úlohou bude vyčistiť Piazza Bellini.

Nakoniec sme sa predsa dostali kvázi do centra. Na Piazza Bellini som si dala asi zatiaľ najdrahšie pivo v živote (malé pivo 3e – ja viem, normálna cena na centrum, ešte by som mala byť rada, ale predsa) a v úplne úplnom centre som ochutnala pravé neapolské sfogliatelle – zákusok z nejakého sladkého cesta plnený ricottou a sladkým kandizovaným ovocím. Celkom dobré, dovolím si tvrdiť, ale vraj najlepšie bývajú ráno s pohárom espressa alebo cappucina.

Len tak viac-menej naslepo sme skúmali uličky, ktoré mi niečím pripomínali New York. História mesta je naozaj úchvatná, no vychutnať si ju v dave ľudí je takmer nemožné. Trúbenie áut a motoriek sa mieša s rôznymi jazykmi a pripomína Babylon. Turista ale aj domáci musí tu byť vždy v strehu. Štvor či dvojkolesové tátoše sú rozhodne na koni a na cestách neexistujú žiadne pravidlá. Ako teda Neapolčania robia vodičák? Nedostanem odpoveď, lebo to vraj nikto nevie, ale čo vedia je to, že poistka – či už pre človeka alebo pre auto – je naozaj drahá. Havárie sú na dennom poriadku a napriek tomu sa divím, že ich (vzhľadom na štýl jazdy a premávku)je celkom málo.

Niekoľko hradov popri pobreží vytvára zaujímavý kontrast s modernými loďami a električkami. Večer sa vraciame do San Giorga pomerne unavení, no deň sa zďaleka neskončil. O deviatej sa ešte iba večeria a noc je ešte mladá – víno, hudba, rozhovory, to všetko vytvára príjemnú podvečernú atmosféru.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?