Pozorne som sledovala jeho púť už od začiatku. Hoci som dušou i telom Košičanka, nemohla som sa s ním stretnúť doma. A keďže kúsok môjho srdca už patrí Banskej Bystrici, počkala som tu na jeho vzácnu návštevu.
Po prednáškach a obede som nastúpila do autobusu a okolo pol tretej som sa konečne pozdravila: Ciao, don Bosco! Come va? :) Bol taký istý, ako som si ho pamätala z Turína. Pokojný, tichý, nestál o nejaké prehnané oficiality. Využila som ešte čas, kým sa ľudia len schádzali a pekne sme si pokecali. Všimla som jednu zaujímavú vec - ako tak nehybne ležal, vyzeralo to, že sa pozerá na Krista. Áno, na Krista, ktorý visí na kríži nad oltárom. Kristus sa pozeral na dona Bosca a don Bosco na Krista. Tak ako vždy.
Nebola som jediná, ktorá sa s ním chcela stretnúť. Postupne prichádzali, aby sa zoznámili či pozdravili ako starí známi. Rodiny s deťmi, tetušky z kostola, zasvätení i laici, seminaristi aj vysokoškoláci, zdraví aj chorí. Každý chcel vidieť dona Bosca.
Na chvíľu som sa nad tým pozastavila. Don Bosco ležal vedľa Bohostánku. Koľko z ľudí si však nezabudlo pokľaknúť a vzdať úctu najvyššiemu?
Na chvíľu som mala pocit, že don Bosco zatienil najvyššieho. Že sa pozabudlo, prečo vlastne prišiel.
Na chvíľu som sa zarazila aj sama nad sebou a položila si otázku, prečo, don Bosco?
Na chvíľu som neodkázala pochopiť, aký plný môže byť kostol - snáď to nebolo tak ani na Veľkú noc...
Potom som tieto otázky predložila Bohu a odpoveď prišla celkom rýchlo. Don Bosco už za života priťahoval mladých k Bohu. Možno preto mu závideli tú jeho popularitu. A dnes zrazu don Bosco pritiahol ľudí do chrámu. Ešte vždy to dokáže, aj 125 rokov po smrti...Nesmieme však zabudnúť na to, že don Bosco je príkladom, ako žiť život s Bohom - byť zameraný na život s Kristom.
Po vešperách, ruženci, dvoch svätých omšiach, obnovených sľuboch, bol kostol stále plný. Naozaj, ľudia túžia vidieť tohto úspešného projektového manažéra don Boss-ca, ktorý si bral príklad z najvyššieho Boss-a.
Mladí držali stráž celú noc. Ráno sa s ním rozlúčili a don Bosco putuje ďalej. Ešte pár dní bude aj ,,fyzicky" medzi nami. Pretože duchovne je tu vždy.