Ako ujo autobusár zmenil moje plány...

Autor: Alžbeta Hrušovská | 19.10.2012 o 10:27 | Karma článku: 8,98 | Prečítané:  1773x

Po dvoch týždňoch sa opäť chystám domov – ja, človek internátny banskobystrický, sa vraciam na východ, do Košíc. Priznávam, celkom sa teším, od samej radosti vstávam ráno o siedmej, aby som si zbalila veci, naraňajkovala sa v pokoji a stihla krásny autobus do Ružomberka, kde prestúpim na vlak s príznačným menom Ružín a o dvanástej v pokoji dorazím do môjho rodného mesta.

Plány mi však značne pozmenil ujo šofér. Potom, ako som si desať minút ešte odsedela na autobusovej stanici, konečne prišiel. Podotýkam, autobus tu mal asi 15 minútovú prestávku. Spolu s asi pätnástimi ďalšími cestujúcimi som si pripravila doklady a drobné na lístok, keď sa šofér vyklonil a zahlásil: ,,Vážení, som plný, nikoho nikoho neberiem, o 9:20 vám ide ďalší bus.“

Nejako som nedokázala pochopiť, čo hovorí. Plný? Nikoho neberie? Veď v autobuse ešte nikto nestál, akurát miesta na sedenie boli obsadené. Vedľa mňa stojaci chalan poukázal práve na túto skutočnosť – nám to nevadí, my aj postojíme, na čo mu šofér zakontroval – ja cez Donovaly na stojáka nikoho nevezmem. ,,Tak si sadneme na zem alebo na schody,“ dodal študent. ,,Povedal som, že vás neberiem, nechcem dostať pokutu“, odpovedal šofér. ,,O 9:20 vám ide ďalší,“ dodal. Už som to nevydržala a ozvala som sa: ,,Čo mám z toho, že o 9.20 mi ide ďalší, keď nestihnem vlak v Ružomberku, na ktorý mám už kúpený lístok?“ ,,A ja v Mikuláši musím ešte raz prestupovať a potom nestihnem ani ďalší prípoj,“ pridala sa ku mne staršia pani z taškami. ,,Povedal som, neberiem vás,“ ukončil debatu šofér, zavrel dvere a odišiel.

Stála som na nástupišti s nervami v koncoch. Ujo šofér nabúral moje plány. Nechápem, cez Donovaly som predsa už ‘na stojáka’ párkrát išla a nikto s tým nikdy problém nemal. No nič, stávajú sa aj horšie veci. Zaujala ma jedna rehoľná sestra. Neozvala sa, hoci sa určite tiež ponáhľala. Jednoducho s pokojom vytiahla telefón, niekomu zavolala, počkala na ďalší spoj a teraz cestuje v tom istom autobuse, v ktorom práve sedím.

Ja som zavolala mamke, že príde neskôr, ale že ma to štve, tak ma poslala na cappucino. Išla som, ale staničná cukráreň nemá o konzistencii dobrého cappucina ani poňatia, takže najbližšie stavím na punčový rez. Prečítala som si Život (sklamaná, možno jeden-dva dobré články), potom som prešla na týždeň(začnem si ho kupovať častejšie, fakt dobré veci!) a po pol hodine v autobuse som zistila, že tento má Wi-fi free Zone. Neodolala som teda a rozhodla som sa zvečniť môj dnešný cestovateľský zážitok. Ako vždy, opäť sa mi potvrdzuje známy fakt – radšej mám vlaky! (Spomínala som, že mi v autobuse býva zle? :D)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?