Miesto stretnutia - Trnava

Autor: Alžbeta Hrušovská | 16.6.2012 o 20:44 | (upravené 16.6.2012 o 21:34) Karma článku: 7,32 | Prečítané:  573x

Už keď som minulý týždeň cestovala na Festival Lumen do Trnavy, vedela som, že chcem o tom napísať na svoj blog. Nechala som si však chvíľu času, aby som sa na všetko pozrela s odstupom.

Keď som pred troma rokmi prvýkrát navštívila Trnavu, vôbec som netušila, že Lumen sa stane mojou srdcovkou. Každý rok bol pre mňa výnimočný niečím iným. Najprv to bolo celé jedna veľká neznáma a z môjho prvého festivalu mi v hlave utkveli najmä pesničky kapely Starfield. A okrem toho som zažila prvú svätú omšu v trnavskom amfiteátri, zistila som, že FestaBang je(bolo?) skvelé hudobné teleso a vypočula som si prednášku o klonovaní. Skoro by som zabudla, veď z prvým Lumenom sa mi spája aj kapela The Elements, ich hudba, ktorá ma v sebe niečo špecifické a každým albumom sa z nich stávajú lepší a lepší hudobníci.

Druhý Lumen - to už som sa v Trnave ako-tak orientovala a koncerty som si vyberala precíznejšie. Predsa len, kapely som si na nete napočúvala skôr a potom som si naplno užila koncerty Superchick-u aj Switchfoot-u. Zresetovala som svoje vedomosti o médiách na prednáške časopisu AHA Ctrl+Alt+Del a spolu s priateľmi sme si dali pizzu v trnavskej Kitty. Fotenie s Elemenťákmi je už takmer tradíciou, nemohlo chýbať ani tu. Lumen bol o zábave, oddychu, kvalitnej hudbe a čase s priateľmi. Domov sme sa dostali len tak tak, skoro sme zmeškali ranné ICčko a potom sme v našom kupé zaspali tak tvrdo, že ani revízor nemal to srdce zobudiť nás.

Minulý rok som si musela dať od Lumenu nútenú prestávku - predsa len, bola som ešte za oceánom a nestihla som sa vrátiť späť. Napriek tomu som Newsboys aspoň chvíľu počúvala a festivalovú atmosféru mi živo opisovali priatelia.

Tretí Lumen mal zvláštnu príchuť. Akosi som strácala chuť skákať v predných radoch, ale napriek tomu som si nenechala ujsť formáciu Chipa Kendalla a The Elements. Metalových HB z Fínska som si vypočula len zbežne a vyblázniť sa na Four Kornerz mi trochu zabránil dážď. Dalo by sa povedať, že tentoročný Lumen bol z 90tich percent o stretnutiach. Od prvej chvíle, keď som na námestí zbadala dolnokubínsku Marci, košicko-bratislavskú Niku či zvolenčana Števa, potom Jančiho z Partizánskeho a trnavskú Dominku, v sobotu aj prešovsko-bratislavskú Aničku, humenskú Moniku, bratislavského Koťa a pomedzi to SALMAG-áčov a MEŠkárov a neviem-celkom-odkiaš-sa-poznáme-ale-poznáme-sa ľudí. Celý čas ma však sprevádzali moji Košičania, s ktorými som bolo na obed, na prednášku Milana Fulu (a nezaspali sme! :) ), boli so mnou na všetkých svätých omšiach a po vyvrcholení festivalu, po polnočnej svätej omši v katedrále, mi pripravili malú oslavu mojej 19tky :). Melón miesto torty, plagát s pečiatkou 20-teho ročníka Lumenu a mottom thanXX a devätnástkové hobľa, nuž, to sú oni :). A to som ráno vstávala, aby som stihla ICčko do Košíc, v ktorom mi spoločnosť robil Papu.

Okrem prednášky, koncertov a stretnutí sa mi zároveň podarilo pár pekných záberov. Hej, len tak uvažujem, čo musím urobiť, aby som o rok mohla byť dobrovoľníkom na Lumene? :) Nedá mi však nespomenúť aj ATak, tanečné divadlo. Ich predstavenie Koniec alebo cirkúsok srdca vo mne zanechalo hlboký dojem. Dokonca ma tak uchvátilo, že ja, zanietený fotograf, som odmietla fotiť, jednoducho som si vychutnávala krásu ich tanca. Pomedzi riadkami som čítala príbeh rozpovedaný bez slov.

Priznám sa, hoci ma posledným Lumenom sprevádzala choroba a s ňou spojený horúci čaj, strepsils, teplota, únava a hygienické vreckovky, neľutujem ani chvíľu. Vôbec ma netrápilo, že žiadna z väčších televízii neprejavila záujem, ani to, že sa v novinách písalo viacej o akomsi pochode v Bratislave. Stačilo mi, že som opäť videla tých, ktorých mám rada. Stačilo mi tých pár rozhovorov s ľuďmi, ktorí pre mňa niečo znamenajú. Stačilo mi, že keď vonku pršalo a bola som strašne unavená, mohla som si dať v Rehoľnej kaviarni horúcu čokoládu a zadarmo som dostala úsmev a záujem (a časopis AHA!).

Mottom 20. ročníka festivalu Lumen bolo jednoduché thanXX. Ja chcem povedať jedno veľké thanXX všetkým, ktorí dali festivalu dušu, atmosféru, radosť. A samozrejme, vďaka patrí Tomu, bez ktorého by to vôbec nebolo také skvelé :) .

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?